DPB a.s.  

Hlavné mesto SR Bratislava pokračuje v projekte električky zo Šafárikovho námestia na Bosákovu ulicu a ďalej do Janíkovho dvora. Podľa splnomocnenca primátora Bratislavy pre dopravné systémy Tomáša Fabora „hlavné mesto spolupracuje so Železnicami SR a Bratislavským samosprávnym krajom na budovaní uceleného dopravného systému. Oba systémy – mestský aj železničný sa navzájom dopĺňajú, ale nenahrádzajú sa“.

Tomáš Fabor podčiarkuje, že  električka má zabezpečiť napojenie Petržalky na centrum mesta a ďalej prepojenie na západnú časť Bratislavy, pričom železnicami budovaná trať má zabezpečiť prepojenie Petržalky so severovýchodnou časťou mesta. „Dôkazom súladu mesta a  železníc je aj zmena územného plánu v prospech železničného projektu aj na základe podpísaného spoločného memoranda“.

Nosný dopravný systém (NDS) je definovaný ako rýchly, výkonný, ekologický, s najvhodnejším trasovaním variant dopravy. Ostatné dopravné systémy ho doplňujú a všetky spolu tvoria  systém verejnej dopravy. Niekde je NDS železnica, inde metro, električka, alebo autobus. Trasa električky zo Šafárikovho námestia po Bosákovu (1. etapa), ďalej až po Janíkov dvor zabezpečí dopravu medzi Petržalkou a centrom mesta. Projekt využitia železničnej infraštruktúry (TEN T – 17, duálny systém Bosákova – Janíkov dvor a napojenie do tunela) zabezpečí prepojenie Petržalky so severovýchodnou časťou Bratislavy a napojenie do regiónu. Názov „dočasný“ vznikov v minulosti, v čase keď sa ani nechyrovalo o TEN T – 17 a mesto nemalo financie na výstavbu tunela popod Dunaj. Povrchová trasa cez Starý most bola nazvaná „dočasná“. V minulosti štát nejavil ani najmenší záujem riešiť verejnú dopravu v hlavnom meste SR Bratislave. Z vyššie uvedeného vyplýva, že oba projekty sa dopĺňajú a vytvárajú NDS.

Koridor nosného dopravného systému (NDS) už v urbanistických plánoch bol trasovaný pozdĺž Chorvátskeho ramena a na jeho potrebu je stavebná uzávera 60 hektárov. Nikdy sa však neuvažovalo s koľajovým riešením na celom území, dvojkoľajná trať má max. šírku 15 m, ostatok môže byť urbanisticky riešený aj formou zelene. Hlavné mesto chce chrániť neupravenú náletovú zeleň, alebo po dobudovaní NDS parkové úpravy.

Vyhlásenie Tomáša Fabora je reakciou aj na iniciatívu ZEED s tým, že: “ak by výzva bola založená na odbornosti, nikdy by sa nekonštatovalo o paralelných systémoch. Iniciatíva nemá základné znalosti o kompetenciách a možnosti financovania. Samosprávny kraj nemá žiadne kompetencie ani finančné zdroje na financovanie železničnej infraštruktúry. Ani mesto nemôže investovať do majetku Železníc. Hlavné mesto SR Bratislava nie je prijímateľ žiadnych zdrojov Európskej únie. Prijímateľ zdrojov na železničnú infraštruktúru sú len ŽSR, a to na projekty: Operačné programy doprava (TEN T – 17) a integrovaná doprava (Združená investícia s Hlavným mestom SR Bratislava – duálna doprava na úseku Bosákova – Janíkov dvor)“, uzatvára Tomáš Fabor, splnomocnenec primátora Bratislavy pre dopravné systémy.